Slovensky
Magyar
English
Z príležitosti 260. výročia narodenia slávneho hudobníka
Jánosa Lavottu, rodáka z Pustých Úľan
János Lavotta
Pusté Úľany, 5. júla 1764 – Tállya, (Maďarsko) 11. augusta 1820
Kto bol János Lavotta a prečo si na neho spomíname práve teraz? János Lavotta bol vynikajúci maďarský skladateľ a huslista z 18. storočia. Narodil sa 5. júla 1764 v Pustých Úľanoch a v tomto roku si pripomíname 260. výročie jeho narodenia. Bol synom Jánosa Lavottu a Kláry Szveteney.
Prvotné hudobné skúsenosti získal od svojho otca, ako 10-ročný už vedel hrať na husliach. Jeho prvým skutočným učiteľom však bol Závadi Bonaventura, bývalý dvorný hudobník kniežaťa Jozefa Mikuláša Esterházyho. Neskôr bol v Bratislave jeho školiteľom Glantz, vojenský dirigent Károlyiho pluku. Po odvelení pluku pokračoval János Lavotta v štúdiu u husľového virtuóza Cziczlera, ktorý bol dirigentom u ostrihomského arcibiskupa Jozefa Batthyányho. Matka mu predčasne zomrela. V roku 1784 ho poslal otec do Viedne, aby sa tam naplno venoval štúdiu hudby. V priebehu jedného roka sa vypracoval natoľko, že sa stal objektom verejného obdivu a úcty v najvyšších spoločenských kruhoch vtedajšej Viedne.
V roku 1786 odišiel z Viedne a usadil sa vo Fürchtensteine. Po krátkej dobe však mestečko opustil a navštevoval kláštory v okolí. Jeho slobodná duša mu však nedovolila dlho zostať na jednom mieste, preto odcestoval do Pešti, kde sa preslávil ako husľový virtuóz.
Počas koncertov v Pešti s veľkým úspechom hral svoje vlastné skladby. Jeho muzikantská povesť stúpala tak rýchlo, že palatín Leopold Alexander pozval umelca na obed, čo bolo v tých časoch považované za vzácnu a výnimočnú poctu. V roku 1788 predal skromný majetok, ktorý mu zanechala jeho matka a opäť začal putovať po krajine. Navštívil niekoľko šľachtických rodov a rodín.
V rokoch 1792-93 bol hudobným riaditeľom Uhorskej divadelnej spoločnosti v Pešť-Budíne. Počas týchto dvoch rokov sa zrodila jeho slávna skladba Lavottova prvá láska. Po rozpade divadelnej spoločnosti začal znovu cestovať, prebýval u bohatých rodín a z vďaky a úcty za ich pohostinnosť im ako dar skomponoval hudobné diela. Takto vznikli jeho skladby na počesť príslušných štedrých rodín s názvom Homoródi nóta, Muravölgyiho spomienky, Hevesi nóta, Mezeiho sen.
V rokoch 1797 až 1799 sa zdržiaval v Miškolci. Neskôr sa stal dirigentom divadelnej spoločnosti v Koložvári (Cluj), kde pôsobil v rokoch 1802 - 1804. Po období v pozícii dirigenta až do roku 1816 žil opäť potulným spôsobom života, ktorý negatívne vplýval na jeho zdravie. V roku 1816 začal vyučovať hru na klavíri a husliach, následne si otvoril obchod s hudobninami v Debrecíne. V nasledujúcom roku sa však jeho zdravotný stav postupne zhoršoval. V roku 1820 sa presťahoval do mestečka Tállya, kde 11. augusta 1820 aj zomrel a je pochovaný.
Ako skladateľ bol János Lavotta nevšedným talentom. Často používal ľudové piesne ako námet pre svoje svadobné tance a iné diela, ktoré majstrovsky spracoval a varioval s veľkou virtuozitou. Vďaka jeho vynikajúcej interpretácii sa stali veľmi známymi viaceré ľudové piesne, ktoré sú dnes uvádzané ako jeho skladby.
János Lavotta bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov verbunkovej hudby. Bol vzdelaným hudobníkom, v jeho dielach je výrazne cítiť vplyv západnej hudobnej kultúry. Ako jeden z prvých sa pokúsil o programové a cyklické spracovanie štýlu verbunk. K jeho najvýznamnejším dielam patrí Nobilium Hungariae Insurgentium Nota Insurrectionalis Hungarica (1797, cyklus pozostávajúci z 18 častí).
1/ Článok o Jánosovi Lavottovi v týždenníku Vasárnapi Ujság (1858)
(In: Vasárnapi Ujság, roč. 1858, č. 35; https://www.arcanum.com)
2/ Článok od Árpáda Zempléniho v týždenníku Vasárnapi Ujság (1905) z príležitosti 85. výročia smrti Jánosa Lavottu
(Zempléni Árpád: Lavotta János (1764-1820). In: Vasárnapi Ujság, roč. 1905, č. 35; https://www.arcanum.com)
3/ Článok o Jánosovi Lavottovi od Jozefa Grúsa, bývalého kronikára obce Pusté Úľany
(Jozef Grús: Skladateľ maďarskej fantázie prvej lásky – rodom zo Slovenska. In: Krásy Slovenska, roč. 1964, č. 9)
4/ Článok od autora Szilárda Kucseru z príležitosti 150. výročia úmrtia Jánosa Lavottu
(Kucsera Szilárd: Nefelejcsként Lavotta János sírjára. In: A Hét, roč. 1970, č. 29;
https://library.hungaricana.hu/hu/view/Ahet_1970_2/?query=lavotta&pg=58&layout=s)
5/ Portrét Jánosa Lavottu (In: Osztrák - Magyar Monarchia képekben,
https://dka.oszk.hu/html/kepoldal/index.phtml?id=32068)
https://www.youtube.com/watch?v=YvM4gtY0J3I