Skočiť na hlavný obsah
Povstanie

K 80. výročiu Slovenského národného povstania

 

Pred 80 rokmi, 29. augusta 1944, vypuklo Slovenské národné povstanie. Podľa historikov bolo druhým najväčším ozbrojeným vystúpením proti fašizmu v Európe počas druhej svetovej vojny. Povstalecká armáda a partizánske jednotky napriek nepriaznivým okolnostiam dokázali vzdorovať tlaku okupačných nemeckých vojsk po celé dva mesiace. I keď povstanie bolo neúspešné, malo obrovský význam pri obnove Československa.  

V roku 1943 Edvard Beneš, vodca česko-slovenskej exilovej vlády v Londýne, inicioval prípravy na možnú vzburu. V decembri 1943 odbojové prúdy, česko-slovenskí demokrati, komunisti a antifašisti v Slovenskej armáde prijali Vianočnú dohodu, na základe ktorej neskôr vznikla povstalecká ilegálna Slovenská národná rada. Za veliteľa plánovaných vojenských operácií na Slovensku 23. marca 1944 vymenoval exilový prezident Edvard Beneš podplukovníka Jána Goliana. Hlavnou hybnou silou povstania bola povstalecká armáda, jednotky slovenskej armády, ktoré prešli na stranu povstalcov, plus jednotky zahraničnej česko-slovenskej armády.

Ozbrojené vystúpenie proti vtedajšiemu režimu na Slovensku pripravovala Slovenská národná rada. Na vojenské akcie partizánov v Ružomberku a v Martine, 27. augusta 1944, nemecká odveta na seba nenechala dlho čakať. Vyslanec ríšskeho Nemecka na Slovensku H. E. Ludin požiadal v Berlíne o vojenský zásah. 28. augusta s ním vyslovila súhlas aj slovenská vláda. Okupáciu územia republiky nemeckými vojskami dňa 29. augusta 1944 oznámil minister obrany generál Čatloš večer v rozhlase. Okolo 15. hodiny poobede 29. augusta 1944 dostalo povstalecké velenie v Banskej Bystrici prvé správy o vstupe nemeckých vojsk na Slovensko a začalo organizovať otvorený odboj, čím sa vlastne začalo povstanie.

Vypuknutie SNP v obciach súčasného okresu Galanta malo ohlas takmer výlučne v severných obciach, ktoré patrili do Slovenského štátu a administratívne boli začlenené do okresu Trnava. V dôsledku viedenskej arbitráže 2. novembra 1938 z bývalého galantského okresu  - z celkového počtu obcí 49  - bolo 42 odstúpených Maďarsku. Zvyšných 7 obcí Abrahám, Hoste, Pusté Úľany, Pavlice, Sereď, Dolná Streda a Váhovce zostali v zväzku autonómnej Slovenskej krajiny. Podľa definitívneho určenia štátnej hranice medzi Maďarskom a Slovenskom boli dňa 14. marca 1939 odovzdané slovenskej správe obce Brakoň a Gáň, a Maďarsku bola pričlenená obec Váhovce. 

Obec Sereď, ako sídlo notárskeho úradu, patrila k najdôležitejším dopravným a hospodárskym centrám regiónu. V súvislosti s protižidovskými opatreniami Tisovho režimu, ministerstvo vnútra zriadilo a 30. septembra 1941 otvorilo pracovný a koncentračný tábor. V Seredi však sídlila i vojenská posádka jazdeckého pluku, ako súčasť armádnych zložiek 1. Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945.

Udalosti SNP z celoslovenského hľadiska sú pomerne známe, i keď existujú aj určité biele miesta našej  nedávnej minulosti. Menej sú však známe udalosti v našich obciach. Pri príležitosti 80. výročia SNP sprístupňujeme dokument z Pražského Archívu bezpečnostných zložiek (sign. Archiv bezpečnostních složek, f. 215, č. 215-41-2). Jedná sa o neskorší odpis (z 18. júna 1945) pôvodnej situačnej správy o udalostiach v Seredi 29. a 30. augusta zo dňa 30. augusta 1944, adresovaná Okresnému úradu v Trnave. Autorom dokumentu je miestny vedúci notár Eugen Horniak.  

Ako doplňujúce pramene sprístupňujeme informácie z dobovej tlače, ktoré približujú seredské a celoslovenské udalosti.

 

1/ Prepis situačnej správy o udalostiach v Seredi zo dňa 30.8.1944

 

Image
Povstanie 1
Image
Povstanie 2

 

 

2/ Situačná správa o udalostiach v Seredi 30.8.1944 (odpis dokumentu z 18.6.1945, zdroj „Archiv bezpečnostních složek“, 
      fond Různé bezpečnostní složky na Slovensku po roce 1945 (f. 215), sign. 215-41-2)

 

Image
Povstanie 2-1
Image
Povstanie 2-2
Image
Povstanie 2-3

 

 

3/ Prejav podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra vnútra Šaňa Macha v Slovenskom rozhlase dňa 26.8.1944 
      o aktuálnej situácie a vyhlásení štatária (Gardista, ročník VI., č. 194, 27.8.1944) 

 

Image
Povstanie 3-1
Image
Povstanie 3-2

 

 

4/ „Statoční Seredania a vzbúrenci v Seredi“ – novinový článok o udalostiach v Seredi 
      (Slovák, ročník XXVI., č. 213, 20.9.1944)

 

Image
Povstanie 4

 

 

 

 

 

 

 

 

🡡